Desivá noc
Prípad, ktorý sa stal jednej rodine zo Slovenska.
Píšem namiesto svojej babičky. Táto príhoda sa jej stala pred štyridsiatimi rokmi. V tom čase bývala sama doma iba s dvoma malými deťmi, lebo starý otec cestoval ako murár za prácou. Raz večer ju veľmi rozbolel zub. Bolesť bola taká veľká, že jej nedala zaspať. Všade dookola vládlo hrobové ticho, lebo ich dom stál ďalej od dediny. Nočné ticho zrazu prerušil hlasný štekot domáceho psa vlčiaka. Stará mama si pomyslela, že sa k nim chcú vlámať zlodeji. Vstala z postele, odhrnula záclonu a pozrela sa von oknom. Vlčiak zúrivo pobehával po dvore a na chvíľočku sa tam zjavila akási nezreteľná biela postava. Zapálila svetlo, zobudila staršiu dcéru a obe čakali, čo sa bude diať. Zrazu pes prestal štekať a niekto zvonku otváral dvere do domu. Dvere boli pritom zamknuté na dva západy. Vtom sa začala hýbať kľučka na dverách do izby. Prečo divý vlčiak z ničoho nič prestal štekať? Starej mame prebehli po chrbte zimomriavky, schúlila sa aj s dcérou pod perinu. Vtom sa dvere otvorili - a nikto v nich nestál. Nato začali v izbe vŕzgať parkety, akoby dnu chodil niekto neviditeľný. Stará mama však nikoho nevidela, jasne počula len kroky. Keď kroky neustávali, babka sa odvážila vstať, vzala ruženec a svätenú vodu a pokropila ňou izbu. Vzápätí sa kroky premenili na skoky a potom na dupot. Babka pozrela na hodiny - bolo dvadsať minút po polnoci. Zvuky však prestali až nadránom. Obe - stará mama aj jej dcéra - videli, ako sa kľučka znovu pohybuje, dvere vŕzgajú, až sa napokon pomaličky zatvorili. Moja babka si dodnes túto príhodu nevie nijako vysvetliť. Vraví, že to bola najstrašnejšia noc, akú kedy prežila.
